TAM, KDE NAŠE OČI NEDOHLIADNU   

            Možno to poznáte: suseda vyššieho veku sa vám opäť sťažuje, že nemôže v noci spať, pretože keď sa prebudí, hneď myslí na všetky problémy svojich synov a dcér. A keď si spomenie na nejakú ich manželskú krízu, už plače, v lepšom prípade sa modlí. To sa opakuje noc čo noc.
            Na jednej strane je obdivuhodné, že nemyslí len na seba. Na druhej strane sa zdá, akoby trpela akýmsi „spasiteľským syndrómom“. Ona samotná má pocit, že vedie dobrý kresťanský život – čo aj môže byť pravda. Ale má predstavu, že ak jej deti žijú inak, nutne nemôžu byť šťastné. A tak by rada vyprosila ich životu zmenu podľa vlastnej schémy.
            Kde sa však podela viera, že Boh má všetko vo svojich rukách? Modliť sa za iných je správne, ale do modlitby je dobré vložiť aj odovzdanie sa do Božích rúk. Veriť, že Boh má čas, oči aj uši pre tých, ktorí podľa niečích názorov žijú problematické životy.
            Ježišove slová „nestarajte sa“ nemajú nihilistický a skeptický podtext. Naopak – hovoria, že tam, kam nedohliadnu naše oči a pochopenie, prichádza čas pre „oči“ a „pochopenie“ Boha.